Potrebujeme novú teóriu

V súčasnosti existujú dve hlavné fyzikálne teórie. Prvou je všeobecná teória relativity, ktorá sa zaoberá najmä gravitáciou a javmi, ktoré s ňou súvisia. Druhou je kvantová teória poľa, ktorá skúma elektromagnetické a jadrové sily, ktoré sa delia na slabé a silné. Tieto dve teórie popisujú javy, ktoré zvyčajne vznikajú v odlišných situáciách. Existujú však aj vzácne extrémne prípady, kde gravitačné aj elektromagnetické a jadrové sily pôsobia približne rovnako a vedci musia na ich skúmanie použiť obe teórie.

abstrakt

Každá z teórií však v týchto prípadoch dáva odlišné predpovede..
Ako by sa mali dané javy diať a vyvíjať. Preto sa hľadá teória, ktorá by ich zjednotila a dokázala takéto javy popísať jednotne. Keďže ide o extrémne situácie, ktoré nastali tesne po veľkom tresku, alebo k nim dochádza v čiernych dierach, ich simulácia je veľmi náročná. Sú na ňu potrebné veľké, ak nie gigantické urýchľovače, v ktorých sa zrážajú častice a uvoľňujú pri tom veľké množstvá energie. Ku kritike tejto snahy patria vysoké náklady, ako aj pochybnosti o tom, či je „Teória všetkého“ vôbec možná, ktoré sa opierajú o takzvané Gödelove vety o neúplnosti. Ak by teda táto teória vznikla, bude kvôli Gödelovým vetám, Heisenbergovmu princípu, ako aj samotnej povahe kvantovej fyziky zrejme obsahovať veľa neurčitosti.

věda

Staviame v skutku na základoch..
Okrem teórie všetkého sa dnes diskutuje aj o význame základného výskumu, čiže teoretického výskumu, ktorý hneď neprináša praktické výsledky. Podobné debaty pritom prebiehali už od vzniku teoretickej vedy, ako sme mohli vidieť na príhodách Faradaya . Jedným z bodov diskusie je, či vôbec má základný výskum význam a nakoľko by mal byť podporovaný. Na jednej strane môžeme pozorovať určitú stagnáciu výsledkov, no keď sa pozrieme do histórie, veľa objavov bolo postavených na základnom výskume. Elektrické a magnetické javy napríklad ľudia pozorovali stáročia a trvalo niekoľko desaťročí, kým vôbec prišiel prvý praktický vynález – telegraf. Ten následne spustil vlnu vynálezov postavených na elektrických a magnetických javoch. Morse pritom prvý telegraf postavil práve so štátnou podporou.
Poznávanie často funguje práve takto..
Objaví sa teoretický poznatok, ktorý vzbudí intelektuálne nadšenie vedcov. No až neskôr, niekedy dokonca po viacerých storočiach, sa pre danú teóriu nájde praktické využitie, ktoré však môže byť mimoriadne dôležité.