V nasledujúcich riadkoch sa chystám hovoriť o svojej najväčšej životnej traume, takže vás chcem všetkých skutočne veľmi poprosiť, aby ste mi to nekomplikovali úškľabkami, odsudzovaním alebo zhrozenými výrazmi. Od puberty som mala problém so sexualitou ako takou. Prvý sex sa v mojom prípade konal až v dvadsiatich šiestich rokoch, ako sa hovorí, stará panna doslova a do písmena. Mojim problémom nebolo to, že by som okolo seba nemala dostatok obdivovateľov a ctiteľov. Tých bolo vždy viac než dosť. Problém bol vo mne. Nevedela som si ani v tom najtajnejšom sne predstaviť, že budem stáť nahá pred nejakým chlapom, on sa ma bude dotýkať a všetky tie ďalšie veci.
Ako to už v našej krajine býva, aj ja som vyrastala v silne kresťansky založenej rodine. Od útleho detstva mi bolo do hlavy vtĺkané to, že sex je niečo zlé. No a to sa pekne odzrkadlilo na mojej psychike. Sex zlý nie. To asi viete všetci. Zlé je, ak si o ňom myslíte, že je zlý a ak ho nemáte aj vo veku, kedy ho už vyslovene potrebujete. Hormóny sú proste hormóny.
Keď som mala tridsať a môj vnútorný postoj k sexu sa nijako zásadne nezmenil, povedala som si, že by stačilo. Vyriešila som to možno trošku netradične a určite nie s kresťanskými mravmi, no mne záležalo hlavne na tom, aby to, čím sa pokúsim si pomôcť, skutočne fungovalo. To „to“ zafungovalo, takže sa nemôžem sťažovať a úprimne, nemám ani žiadne výčitky svedomia.
Mala som čerstvých tridsať rokov, konkrétne, bol večer mojich narodenín a ja som sedela doma sama s pohárom vína. Asi dva dni predtým som spoznala super chlapa, s ktorým som strašne chcela zažiť niečo viac, no zároveň som vedela, že toho asi nebudem schopná. Pri prezeraní nejakej stránky mi na boku vyskočila reklama na escort Bratislava. Vytočila som číslo a nasledujúcich pár hodín som si neviazane užívala…. áno, so ženou. Viete, čo to so mnou urobilo? Sex už pre mňa viac nie je tabu, nie je pre mňa ničím zlým, ale naopak vecou, ktorú nadovšetko milujem a dokážem s ju naplno užívať.